Prejsť na obsah

1885 Liptovský Svätý Peter – 1973 Príbovce

Mária, prvá slovenská lekárka, ktorej húževnatosť a nasledovanie vlastných cieľov prevýšili aj predsudky spoločnosti.

Mária Bellová, rodáčka z Liptova sa narodila do rodiny evanjelického farára a národovca Štefana Bellu a jeho manželky Jany. Nakoľko už ako dieťa mala podlomené zdravie, učila sa väčšinu času doma s otcom, ktorý videl v dcére veľké nadanie. Domáce štúdium latinčiny, meštianska škola v Liptovskom Mikuláši a štúdium na lýceu v Banskej Štiavnici, ktoré ako externá študentka ukončila s vyznamenaním boli výborným predpokladom pre vysokoškolské štúdium medicíny, o ktorom už od mala snívala.

Jej študijná cesta pokračovala na lekársku fakultu. Vďaka otcovým konexiám bola v roku 1905 prijatá ako poslucháčka budapeštianskej univerzity. Aj napriek nedôvere a predsudkom mnohých učiteľov v roku 1910 úspešne spromovala a ako prvá Slovenka získala titul doktorky medicíny.

V rámci praxe pracovala v psychiatrickej liečebni v Pécsi, na chirurgii v Trenčíne či na na internom oddelení v Berlíne. Absolvovala aj študijné pobyty v Paríži a v Bruseli. Počas 1. Svetovej vojny pôsobila ako vojenská lekárka v Rumunsku.

V rokou 1920 sa vrátila na Slovensko, pôsobila v Košickej nemocnici a o päť rokov neskôr nastúpila do Šrobárovho detského liečebného ústavu TBC. Najprv pracovala ako detská lekárka a starala sa o choré deti, neskôr obsadila miesto primárky zodpovednej za chod celého ústavu. Pomoc chorým deťom ju napĺňala, takže vo Vysokých Tatrách ostala až do roku 1957, kedy odišla do dôchodku a presťahovala sa k rodine na Morave, kde prežila ešte 16 rokov.

zdroj: prvezeny.sk